Fotoreportér Roman Němec: Jsem tak trošku fatalista
13. 4. 2023
Jsou lidé, kteří fotí, a lidé, kteří píší. A potom jsou tu fotožurnalisté - ti svou profesi zasvětili tomu vydávat se do nevšedních situací a podávat o nich zprávy obrazem i příběhem... Fotoreportáže Romana Němce, který se již dvakrát účastnil záchranné mise v Amazonii, kde kromě mačkání spouště pomáhal třeba stavět mobilní nemocnici, jsou niterní, emotivní a upřímné. Přesně jako on sám!
Úvodem mi dovolte otázku: proč právě fotožurnalistika? V čem Vám tenhle obor učaroval?
Na začiatku ma inšpirovali kamaráti a profesionáli, ktorí cestovali a dokumentovali príbehy ľudí v neznámych kútoch sveta. Ako napríklad v časopise Lidé a Země, kde som aj ja už dlhšie prispievateľom. Rád zdieľam svoje zážitky a skúsenosti, založené na empírii, so svojím okolím prostredníctvom článkov, prednášok či výstavy.
Přišel jste, viděl jste, zažil jste … a posíláte dál. Tak by se daly velmi stručně shrnout Vaše výpravy do Amazonie, kde jste Neziskové organizaci EDS pomáhal stavět mobilní nemocnici
a během svého pobytu vše dokumentoval – od běžného života domorodců po momentky z operačních sálů… Jaký byl první impulz k tomu do toho jít?
Ja som tak trošku fatalista a verím, že osud človeku vie pripraviť tie výzvy, po ktorých túži. V rámci fotografie som sa chcel profilovať a túžil som to spojiť s Amazóniou. Až na jednej plavbe na Atlantickom oceáne som sa spoznal s brazílskym fotografom André Francois, ktorý ma predstavil lekárom z EDS. Slovo dalo slovo a pozvali ma na moju prvú expedíciu. Doteraz som bol dva krát.
My vidíme Vaše fotky a čteme Vaše příběhy… Co všechno za tím výsledným dílem ale stojí? Kolik snímků během výpravy pořídíte a kolik jich pak opravdu spatří světlo světa?
V prípade foto-reportáží z Amazonského dažďového pralesa je za nimi veľa úžasných a intenzívnych zážitkov, ale aj prepotených tričiek a častej nepohody. Je to aj o výjdení zo svojej zóny komfortu a veľkom prispôsobovaní sa. Na svoju výslednú prácu som hodne kritický, takže si vyberám len tie najlepšie zábery a ich následne upravujem do finálnej podoby, než ich uzrie svetlo sveta.
Nosíte s sebou i nějaký zápisník, kam píšete své postřehy a dojmy, nebo máte vše uloženo v hlavě a dokážete si to později s fotkou spojit?
Zo skúsenosti sa viem veľmi dobre spoľahnúť na obrazovú pamäť. Práve pri spracuvávaní fotografií sa mi pri nich prehrávajú zažité príbehy. Dôležité veci si buď zapíšem do poznámok v telefóne, alebo si nahrám hlasovú poznámku. Písaniu rukou sa vyhýbam, nakoľko to niekedy ani ja neviem po sebe rozlúštiť. :))
Vzpomenete si, který moment během Vašeho působení v Amazonii byl vůbec nejtěžší?
Nespomínam si na vyslovene ťažkú alebo nebezpečnú situáciu. Keďže cestujem už pomerne dlhé obdobie a veľkú časť práve v Južnej Amerike, tak ma nezaskočí hocičo. Ale predsa len… keď ma napadli osy a odniesol som si deväť štipnutí. Každým razom, keď som v Amazónii, sa mi ťažšie odtiaľ odchádza.
Co Vás fascinuje právě na Amazonii?
Je to ako s láskou na prvý pohľad - všetko. A čím viac tam chodím, o to viac sa mi tam páči. Je to o úžasnej a rozmanitej prírode a tiež o domorodých obyvateľoch, ktorí majú otvorené srdcia. Fascinuje ma
tá rôznorodosť, čistota a divokosť toho prostredia, kde cítite silu prírody a svoje miesto v nej.
Prostřednictvím fotografií s příběhem podáváte lidem důvěrný obraz o tom, jak se žije v tak odlehlé části světa. Co Vám na tamních lidech učarovalo, v čem jsou jiní než my?
Je pre mňa dôležité podať svoje skúsenosti a fakty čo najvernešie. Vo veľkej Amazónii je skoro 300 rôznych etník pôvodných obyvateľov, ktorí žijú v symbióze s prírodou viac ako 8000 rokov. Majú svoje jazyky, kultúru, náboženstvá a čím viac žijú v odľahlých oblastiach, o to viac tradičnejším spôsobom života. Nažívajú v komunite, v ktorej každý má svoje dôležité miesto. Tešia sa zo života, z jednoduchých vecí a sú väčšinou srdeční a pohostinní. Snažím sa od nich čo najviac naučiť, či si odniesť z tej dobrej energie.
Žil jste poměrně dlouhou dobu (6,5 let) v Sao Paulu. Co Vám to dalo / co Vám to vzalo?
😊 Bola to pre mňa zatiaľ najväčšia výzva… teda v relatívne krátkom čase sa zbaliť a odsťahovať do megapolisu či betónovej džungle, akým je São Paulo. Mal som 35 a nebolo to ľahké začať v podstate úplne odznova. Dalo mi to užasné zážitky, skúsenosti a nových priateľov. Život nám neustále dáva a berie a neviem povedať, čo by bolo inak, keby som ostal doma v Bratislave. Avšak neľutujem ani jeden deň!
Kam se chystáte v nejbližší době?
Tam, kde sa začala moja cesta do Brazílie. Idem po tretí raz na Kubu.
Balení na cesty musí být poměrně náročné. Co Vám nikdy nesmí chybět?
Za tie roky už mám zoznamy podľa typu destinácií. Viem sa na cestu pripraviť a zbaliť pomerne rýchlo. Snažím si brať čo najmenej vecí, ako je možné. Avšak vždy si beriem lekárničku, fotoaparát a neodídem bez vhodného klobúka či čiapky Bushman.
Najobľúbenejší BUSHMAN kúsok?
Jednoznačne klobúk Legend!
* Více momentek z expedic v Amazonii, zachycených přímo Romanem Němcem, najdete ve fotogalerii. :).
Na začiatku ma inšpirovali kamaráti a profesionáli, ktorí cestovali a dokumentovali príbehy ľudí v neznámych kútoch sveta. Ako napríklad v časopise Lidé a Země, kde som aj ja už dlhšie prispievateľom. Rád zdieľam svoje zážitky a skúsenosti, založené na empírii, so svojím okolím prostredníctvom článkov, prednášok či výstavy.
Přišel jste, viděl jste, zažil jste … a posíláte dál. Tak by se daly velmi stručně shrnout Vaše výpravy do Amazonie, kde jste Neziskové organizaci EDS pomáhal stavět mobilní nemocnici
a během svého pobytu vše dokumentoval – od běžného života domorodců po momentky z operačních sálů… Jaký byl první impulz k tomu do toho jít? Ja som tak trošku fatalista a verím, že osud človeku vie pripraviť tie výzvy, po ktorých túži. V rámci fotografie som sa chcel profilovať a túžil som to spojiť s Amazóniou. Až na jednej plavbe na Atlantickom oceáne som sa spoznal s brazílskym fotografom André Francois, ktorý ma predstavil lekárom z EDS. Slovo dalo slovo a pozvali ma na moju prvú expedíciu. Doteraz som bol dva krát.
My vidíme Vaše fotky a čteme Vaše příběhy… Co všechno za tím výsledným dílem ale stojí? Kolik snímků během výpravy pořídíte a kolik jich pak opravdu spatří světlo světa?
V prípade foto-reportáží z Amazonského dažďového pralesa je za nimi veľa úžasných a intenzívnych zážitkov, ale aj prepotených tričiek a častej nepohody. Je to aj o výjdení zo svojej zóny komfortu a veľkom prispôsobovaní sa. Na svoju výslednú prácu som hodne kritický, takže si vyberám len tie najlepšie zábery a ich následne upravujem do finálnej podoby, než ich uzrie svetlo sveta.
Nosíte s sebou i nějaký zápisník, kam píšete své postřehy a dojmy, nebo máte vše uloženo v hlavě a dokážete si to později s fotkou spojit?
Zo skúsenosti sa viem veľmi dobre spoľahnúť na obrazovú pamäť. Práve pri spracuvávaní fotografií sa mi pri nich prehrávajú zažité príbehy. Dôležité veci si buď zapíšem do poznámok v telefóne, alebo si nahrám hlasovú poznámku. Písaniu rukou sa vyhýbam, nakoľko to niekedy ani ja neviem po sebe rozlúštiť. :))
Vzpomenete si, který moment během Vašeho působení v Amazonii byl vůbec nejtěžší?
Nespomínam si na vyslovene ťažkú alebo nebezpečnú situáciu. Keďže cestujem už pomerne dlhé obdobie a veľkú časť práve v Južnej Amerike, tak ma nezaskočí hocičo. Ale predsa len… keď ma napadli osy a odniesol som si deväť štipnutí. Každým razom, keď som v Amazónii, sa mi ťažšie odtiaľ odchádza.
Co Vás fascinuje právě na Amazonii?
Je to ako s láskou na prvý pohľad - všetko. A čím viac tam chodím, o to viac sa mi tam páči. Je to o úžasnej a rozmanitej prírode a tiež o domorodých obyvateľoch, ktorí majú otvorené srdcia. Fascinuje ma
tá rôznorodosť, čistota a divokosť toho prostredia, kde cítite silu prírody a svoje miesto v nej. Prostřednictvím fotografií s příběhem podáváte lidem důvěrný obraz o tom, jak se žije v tak odlehlé části světa. Co Vám na tamních lidech učarovalo, v čem jsou jiní než my?
Je pre mňa dôležité podať svoje skúsenosti a fakty čo najvernešie. Vo veľkej Amazónii je skoro 300 rôznych etník pôvodných obyvateľov, ktorí žijú v symbióze s prírodou viac ako 8000 rokov. Majú svoje jazyky, kultúru, náboženstvá a čím viac žijú v odľahlých oblastiach, o to viac tradičnejším spôsobom života. Nažívajú v komunite, v ktorej každý má svoje dôležité miesto. Tešia sa zo života, z jednoduchých vecí a sú väčšinou srdeční a pohostinní. Snažím sa od nich čo najviac naučiť, či si odniesť z tej dobrej energie.
Žil jste poměrně dlouhou dobu (6,5 let) v Sao Paulu. Co Vám to dalo / co Vám to vzalo?
😊 Bola to pre mňa zatiaľ najväčšia výzva… teda v relatívne krátkom čase sa zbaliť a odsťahovať do megapolisu či betónovej džungle, akým je São Paulo. Mal som 35 a nebolo to ľahké začať v podstate úplne odznova. Dalo mi to užasné zážitky, skúsenosti a nových priateľov. Život nám neustále dáva a berie a neviem povedať, čo by bolo inak, keby som ostal doma v Bratislave. Avšak neľutujem ani jeden deň!
Kam se chystáte v nejbližší době? Tam, kde sa začala moja cesta do Brazílie. Idem po tretí raz na Kubu.
Balení na cesty musí být poměrně náročné. Co Vám nikdy nesmí chybět?
Za tie roky už mám zoznamy podľa typu destinácií. Viem sa na cestu pripraviť a zbaliť pomerne rýchlo. Snažím si brať čo najmenej vecí, ako je možné. Avšak vždy si beriem lekárničku, fotoaparát a neodídem bez vhodného klobúka či čiapky Bushman.
Najobľúbenejší BUSHMAN kúsok?
Jednoznačne klobúk Legend!
* Více momentek z expedic v Amazonii, zachycených přímo Romanem Němcem, najdete ve fotogalerii. :).
